Zacinalo toho byt v poslednej dobe na mna prilis. S kolegami sme si vytvorili isty druh interneho humoru, jasny znak toho, ze som tam travila prilis vela casu.
Druhym znakom bola chronicky prazdna chladnicka, kedze v case o ktorom som sa plazila z prace boli vsetky obchody zavrete.
Zacinalo toho byt prilis aj na kona. Kazdy vikend som chlastala prvu triedu a kazde nasledujuce rano lutovala svoje rozhodnutia.
Pozerala som na dno poharika a vahala, ci dat posledne peniaze, ktore boli povodne myslene na taxik, za este jeden. Tridsiatnici tahajuci na 40, ktorych sme so Sarkou polku vecera zabavali vymyslenymi historkami z cisto dievcenskych taborov nas neustale pozyvali, no ani raz neobjednali. V pohode, myslela som si. Pravdepodobne aj tak zarabam viac, nez oni dvaja dokopy.
Dvihli sme sa so Sarkou. Zavolali si taxik. Oni definitivne nestali za to.
Typicke. The more things change the more they stay the same.
1 comment:
to je uzasna song ;-) aj jimmy eat world aj bon jovi :)
a o egoizme chlapov by sa dali napisat romany... niekto by ich mal nakopat aj za mna! :D
Post a Comment