Velkonocna

Zeriem zlacnene cokoladove vajicka, lebo som smutna. Som smutna, lebo som dlho nemala sex. Dlho znamena uz tri tyzdne. Boli casy ked som dva roky nemala sex a na Silvestra som len mykla plecom, zmierena so svojim osudom.

Vzdy vsadim na nespravneho kona. Tento...kon!...je uplne surrealny. Ale zaroven uplne neprespektivny. Pritahuje ma zazracnou silou ale zaroven si uvedomujem, ze je to pre mna extremne nevhodny partner. Chcem sa s nim zamknut niekde na dva tyzdne len so zasobou pitnej vody, zubnej pasty a kondomov. Pripadne ziletiek. Predsalen dva tyzdne je dlha doba, veci dorastaju.

Potrebujem najst niekoho, ako on, len uplne ineho. Dava to zmysel?

Kolko ludi naozaj skonci s niekym, kto v nich prebudza animalne instinkty a kolko si proste povie, je cas sa usadit a tuto osobu som sa naucil tolerovat?

Som smutna. Bud-alebo neboli nikdy mojou silnou strankou. 

Nechapacka

Preco nezavola, ked povedal, ze zavola, je jedna z mnohych zahad zivota. Pripiste to na zoznam veci, ktore nechapem. 

Rozhodla som sa to tymto dnom nechat tak. Mozno si buchol hlavu, velmi silno a teraz nevie, ci je. Mozno stratil zaujem v momente, ked dostal, co chce a uz nemal silu sa pretvarovat. Je mi to jedno. Co som zistila metodou pokus-omyl je, ze je uplne jedno ci cakate tri tyzdne alebo tri mesiace, kym sa s niekym vyspite. Ked ma niekto chybu v programe, nezachrani vas vobec nic. 


Chlapi v novej robote su visually challenged a zaroven takmer do jedneho zenati. Vrhaju okolo seba skratkami a hustymi slovami, az nestiham oci pucit. Marketaci dnes najali spevaka a gitaristu v jednom (a v hipsterskom prevedeni) a na cele dopoludnie obsadili prostredny vytah a rozdavali cokoladove vajicka. Cokolada zadara? Beriem.

Potom sedim uprostred tyzdna v Lui Bare nahodena takmer ako do Auparku a nechapem. Obcas sa musim preplieskat, aby som vedela, ze sa mi nesniva. 
Vsetko bude, aj normalny chlap. 
Jedneho dna. 
Som optimista.

Nezamestnana

Stojim v kupeli a rozmyslam, preco nechce ist domov. Ta postel je jednoznacne primala pre nas dvoch. Zatnem zuby a zalahnem. Vsak o par hodin mam uplne bezvyznamne stretnutie. Idem na kavicku s HR Manazerkou z jednej z najvacsich narodnych firiem. Som zufalo nezamestnana. Ved rozhoduje sa iba o mojej buducnosti v tejto krajine. Iba asi o dalsich 5 rokov mojho zivota. Kludne vymenim spanok za celovecerny koncert roznych stupnov chrapania.

Mam strasnu chut na ten kolac, ktory som schovala v spajzi. Nie, nie je to len kvoli tomu, ze sa chcem nacpavat v klude a bez sudiacich oci ostatnych. Problem je v tom, ze ten kolac mi upiekol iny typek.
Zacinam tusit, v com je jeho problem. Akonahle mi podal ten kolacik, stratila som voci nemu vsetok respekt.

Nevadi, kolac je fantasticky. Ale ja ho nechcem. Vlastne nechcem ani toho, ktory tu lezi vedla mna a rozhodol sa prenocovat. Nechcem byt hnusna, odsuloz si, co treba a potom sa prac z mojho domu! To nie je moj styl. Vlastne nic z toho, co sa prave deje nie je moj styl.

Do toho sa Dream boy snazi byt mily. Ale takym jeho svojskym sposobom, ze ma s kazdou vetou iba vytoci do vyvrtky. Ach nechapem, co som si myslela, cim som myslela. Tusim to hlava nebola.

Toto cele musi skoncit. Dajte mi robotu, spravim si rezim, budem vstavat skoro rano, nevynechavat posilku a rannych 10k len kvoli tomu, ze ma stale bolia nohy zo vcerajsej noci.

Cele toto musi skoncit. Dajte mi robotu. Ach jaj.

O prioritach

Niekto si niekedy vycapil na facebooku hlboku myslienku.
"Don't make someone your priority if you are just their option."

Volala som s Dream Boyom. Ani som netusila, aku trefnu prezyvku som mu dala. Ten chlapec stale spi. Prespi cely den, tyzden, zivot. Urcite ked bude jeho baby mama rodit, tak on si pokojne pojde dat slofika. Ale na rozdiel od toho, co som si myslela pred dvoma rokmi, tou baby mamou nebudem ja.

"Tak, co si dnes robila?"
"Mmmm, kostol, posilka a medzitym uvarila obed." Treba sa pomodlit za lepsie zajtrajsky.
"Aha."
"A ty si co robil?"
Ticho na druhom konci.
"Ja som sa zobudil."

Way to go dude.

Zacinam si mysliet, ze sa spolu nehodime.

(Vnutorny hlas) Dobre rano, Trsalka!

Middle of the Week

Dnes to bude rychle a bezbolestne. Robota caka, koniec mesiaca sa blizi a vsetci su nervozni. Preto celkom pochopitelne travim cas stavanim vzdusnych zamkov a zamyslanim sa nad tymito dvoma clankami:

Don't date a girl who travels
https://medium.com/better-humans/802c49b9141c

Date a man who travels
http://www.hereigoagainonmyown.com/date-a-man-who-travels/

Mohla som tam spravit hyperlinky, ale nechce sa mi.

Well fork you too!

Bola som stastna vo svojej nevedomosti. Uz sa vam niekedy stalo, ze ste boli spokojni, tesili ste sa a potom niekto prisiel a pokazil vam dobru naladu? Ako napriklad kupili ste si rifle, su pohodlne, dobre sedia, vasa rit v nich vyzera fenomenalne a navyse stali prijatelnych 50 Euro. A potom pride niekto, kto si ich na druhy den kupil vo vypredaji za dvacku.

A v tom vam to dojde.
Ojebali ste sa.

Je piatok, este 9 hodin a mozem sa ist sundat. Po mojej odvykacke by to malo ist z dvoch mozno troch drinkov. Arghhhhhhh.

Nic

Nechce sa mi uz ani nechciet. Moja produktivita, ak neratame schopnost ist na prestavku, spachala samovrazdu strmhlavym skokom z 11.teho poschodia a padla tak hlboko, ze asi medzicasom vykukla na druhej polke zemegule. A potom sa ma typek spyta, ci viem vycislit negativny dopad odlivu zamestnancov na firmu. No z voleja neviem, ale keby sa mi chcelo...

Projektak sa tvari, ako keby som uz nebola jeho oblubena podriadena. Neviem, ci to je tym, ze som ho v podstate odmietla, alebo tym, ze nie je zvyknuty, ze by to chcelo viac, ako len par promile v krvi na to, aby dostal zenu do postele. Neviem a je mi to jedno. Na vysledku to nic nemeni, no pride mi to zaujmave. Zeby elektronicky smog ovplyvnoval aj primitivne lovecke instinkty?

A inak nic. Uplne ze nic.