Ani cierne, ani biele

Chlastam a makam, makam a chlastam. Uz mi nechuti, jedlo ani alkohol ani spolocnost.

Kalendarna jar a jeden sprosty film s Ryanom Goslingom prebudilo moje hormony zo zimneho spanku. Nie je s kym, tak radsej makam.

V podstate je konecne vsetko v poriadku, ziadna drama, este dve tri veci vybavit a jedna stresujuca kapitola mojho zivota je za mnou.

Vsetko je pokojne, hoviem si v svojom stereotype, obklopena rovnakymi tvarami, rovnakymi ulohami, rovnakymi kombinaciami.

Este 6 mesiacov a potom pojdem do toho. Ak sa nic nezmeni, mocnym zasahom zhora, vsadim vsetko na jednu kartu. Nieco tak sialene, nieco pred cim mam strach a respekt, kedze netusim co ma caka.

Zbalim prachy a vypadnem.