Rozptylenie

Nic fyzicke sa nedeje. Minuly tyzden som mu zaspala vo vlaku na ramene. That's how close we are. Asi na 5 minut a hned ako som precitla som kontrolovala, ci som mu neoslintala sveter. Ten vlak bol nechutne preplneny. Ale sveter ostal tentokrat bez poskrvny.

Cez tyzden s nim travim viac casu, nez s kymkolvek inym a kedze uz ako-tak poznam jeho harmonogram, viem, ze on je na tom podobne.

Stale sa nic fyzicke nedeje. Nejake akoze nahodne dotyky pod stolom, v pripade uzkeho miesta, objatie okolo pliec, ked sa nikto iny nepozera.

Neviem ci ma nechce, hanbi sa, alebo sa hanbi za to, ze ma chce.

V konecnom dosledku je to jedno. Citim sa opat ako nast-rocna. A to je presne to rozptylenie, ktore prave bytostne potrebujem.