Yay

Cele tyzdne som pocuvala historky o zenatych milencoch, co sa ta snazia nabuchat, o frajeroch, ktori sa snazia ta otrtkat do zadku kym sa nepozeras a typkoch, ktori ked nieco slubia, tak si s istou mozes na ten cas zabookovat alternativny program. Uz po Miami som prestala verit v ludske dobro a so zenami som nemala dostatok lesbickych skusenosti. Do toho sa vo velkom style o tretej rano ozval typek, ktoreho som pred rokom stretla na jednej party a ktory sa velmi amatersky prezradil, ze dava baby do radu tak, aby mal kompletnu zbierku zastupkyn clenskych krajin OSN.

Ked mi Dream Boy napisal, ze sa na Vianoce dotrepe do nasich zemepisnych sirok, jedine, co ma napadlo bolo
"PRECO?!"

Radsej som si kusla do klavesnice a namiesto toho s vyrazom splasenej srny, ktory on nemal ako vidiet, napisala
"Yay".

Presne tak. Fuckin yay.

O hladani

Guys and apartments are not that different.
You want them to be pretty form the inside out. Both should be well-situated. You don't want them to be devastated by the people before you. You should not be ashamed to show them to your friends. And you should look forward to going back to them after a long day at work.

Zameriavala kazdy maly nedostatok, jej ihlicky klopkali o parketovu dlazbu podobne ako realny zivot na jej imaginarne dvere. Trebalo by vymalovat, novy nabytok, matrac, postel - pohodlny matrac a velku postel - novu chladnicku. Zlozit kauciu a zaplatit proviziu a, a, a...

Tie steny vyzerali, ze sa na nu kazdu chvilu zosypu, v zime nasnezi rovno do obyvacky a vychadzalo sa aj tak cez kupelnu.

This is not THE ONE. Podakovala sa tristemu majitelovi, ktoreho videla za ten tyzden a cestou ked jej prsalo na umytu hlavu rozmyslala, kedy to zacalo byt TAKETO narocne. Maybe the good ones are really long taken and what's left is either unreachable or damaged good.

Este to nevzdavala. Verila v statisticke pravdepodobnosti a tvrdohlavost.

P.S.

Pred mesiacom a pol sme sa valali na zemi Museumpleinu. Ja high a on mierne pripity. Poobede za krasneho slnecneho dna.

Prehrabavala som sa prstami v trave a pocuvala pribehy, o agresivnych vackovcoch a milionoch druhov smrtelne jedovatej havede. Nevediac comu vsetkemu verit som zakontrovala vtipom o kengurach.

Ach, vtipy o kengurach. They never get old.

O dva tyzdne na to sa valame v tvare pri Dunaji a vtipy si tentoraz robi on. Jeho rodne mesto ma tolko obyvatelov, co moja krajina. "Heaps," podotkne. Moje rodne mesto nebolo ani zakreslene na jeho turistickej mape. Mala by som ho dat v Bratislave, rozmyslam. Nech na nu len tak rychlo nezabudne. Saving Slovak tourism one at a time.

O dva tyzdne na to sa valame v Englischer Garten, kazdy iba po 3 litre HB piva. Ta jeho potetovana ruka letmo polozena na mojom bruchu ma neskutocne drazdi a ja si uvedomujem, ake by to mohlo byt. Ani jeden z nas nema tendenciu sa k tomu druhemu nepriznavat, rozoznava sarkazmus od tvrdych faktov, podpichuje ma s citom. Pre mna doteraz nepoznana kombinacia vlastnosti.

Mlcim a usmievam sa. Mozno by mu to mal niekto povedat. The best I ever had. A ze nemozes kupit dievcatu pol tucet cervenych ruzi a potom zdrhnut do inej hemisfery.

"I'll sail back to you in no time," dusuje sa.

Zly chlapec bol surfer. Tento bol jachtar. THAT's how you upgrade!

[low quality entry] Ulitmativna radost

Ten pocit...ked stretnete byvaleho, ktory vam zo vsetkych sil daval pocit, ze nie ste dostatocne pekna, mudra, vzdelana, majetna...

A na ramene ma zavesenu priatelku.

A jedine na co myslite, je:

"Dude, aren't you supposed to upgrade?"

Chlapi. Obcas sa s vami rozidu, lebo svojou podstatou nerobite dobre jeho egu.

----------------------------------------------------------------------------------------------------
Oh please! There's always a contest with an ex. It's called "who will die miserable."
Samantha Jones

In vino veritas

Nic sa nedialo. Jasny znak toho, ze o mna nema zaujem, je gay alebo zadany. V najhorsom pripade trojkombinacia vyssie spomenuteho.
Vrtal mi v hlave. A to som este v juni prisahala, ze najblizich 5 rokov stravim stopercentne oddana rieseniu problemov globalneho charakteru. Alebo hrajkanim sa s tabulkami v Exceli, podla toho, co sef povie.

Vybrala som sa ku konci tyzdna na rande s kamaratom s jedinym bodom na programe - "drink myself happy, like a normal person". Pili sme vino z plastovych poharov, rozvaleni pod sochou mrtveho panovnika, uzivali si navrat leta a trochu lepsie pocasie. Pitie na verejnosti bolo v tomto meste legalne, velmi zauzivane a najma nikoho netrapilo. Piatok vecer s nezabalenou flasou vodky v metre a nikto na vas ani skaredo nepozrel. Ak existovalo nieco, preco by sa mi toto mesto mohlo pacit, tak to bol tento druh lahostajnosti.

Presne 0.7 litra som opisovala mojho zachrancu so srbovakom. Zreprodukovala som vsetko, co som o nom vedela. Vek, vzdelanie, pracu, rodinne zazemie...
"Bude to jeho rodina. Niekto ako on by si nikdy nezacal s niekym ako som ja," mierne pripita som uzavrela na kastovnicku notu a smutne sa zadivala na prazdnu flasu bieleho. V kolonke "vyrobene" svietilo jeho priezvisko s privlastkom GmbH. How ironic.
Moj drahy priatel vzal flasu a pokrcil ramenami.
"Dievca, ver mi. Cicina rodokmen nestuduje"

Just keep it casual

Venoval mi uznanlivy posunok hlavy, ked som mu oznamila, kde sa mu revansujem za remeselnicke prace. Restauracia patriaca k lepsiemu standardu, tajny tip domacich. Zly chlapec ju udajne miloval, bola par krokov od jeho bytu a casto ju spominal. Kul plany ako tam pojdeme. Nejak nevyslo. Nakoniec sme aj tak takmer nikdy k jedlu nedostali. Vybrala som ju nachval. S jednoznacnym zamerom.

Ocikat si uzemie.

Snazila som sa drzat amtosferu v priatelskom duchu, kedze moje saty naznacovali nieco ine. Just keep it casual, opakovala som si, ked som sa mentalne prehrabavala v moznych temach rozhovoru.

Pri dezerte to prislo.
"Tak, kolko posteli si tento mesiac zlomila?" spytal sa ma jemne nakloneny ponad stol.

And just like that - casual was done for the night.

O skrutkovaci

Polohluchy sa ukazal ako uplny prepadak. Vsetkom, s cim som mu pomohla, nebol schopny ani odpisat na smsku, ked som sa pre zmenu ocitla v nudzi ja.

A tak som stala s vyrazom Britney Spears pri geografickom kvize pred regalom so skrutkovacmi a nadavala na samoobsluzny system v Ikea.

"Teba poznam," ozve sa spoza mojho chrbta a bez ohladu na to, komu ten hlas patri, mi je jasne, ze nie som dostatocne nahodena. Ked sa otocim uvidim ten usmev, so strbinkou medzi prednymi zubmi, ktory ma po tretom pohari cerveneho pred dvoma mesiacmi privadzal do rozpakov. Dufala som, ze ho este niekedy uvidim, najlepsie asap, ale nenapadlo ma, ze to bude medzi izbovymi kvetinami a drevenymi platnami. Vyzera zmatane, snazi sa zistit, o co mi tu ide.
"Hladas srobovak?"
"Hladam ten SPRAVNY srobovak."

48 hodin neskor vediem Andiho do bytu v 14. obvode. Za bieleho dna, citim sa ako keby som soferovala na zlej strane. Silny nezvyk. Ukecal ma. Ponukol naradie aj s full servisom.

"Tak ukaz, co si pokazila," spyta sa ked stojime uprostred izby. Ten byt nie je moj. Je docasne opusteny a ja mam kluce.
Opatrne a nevolky ukazem prstom na postel.
Andi pozre na mna, potom na postel, opat na mna, tentokrat so silno potlacenym usmevom. Bezslova si klakne, vytiahne naradie a pusti sa do prace.

Citim trapny nadych atmosfery, ked sa kolenacky smeje pre seba, tak, aby to nebolo priamo mne do ksichtu. Sledujem tie jeho sikovne rucicky... Tusim vytvaram mylny obraz o svojej osobe. Na chvilu sa zamyslim, ci mam vyrukovat s nejakym vysvetlenim. Cuzdia postel v cudzom byte, neviem co by viac splnalo kriteria trtkumbalu.

Mlcim. Ta postel rupla sama od seba, ked som na nej sedela a neexistuje sarmatny sposob, ako podat tento druh pravdy.