Leto

I do not own this photo. But it's awesome.

O nabúranom aute

Mal tesne po tridsatpätke, meter deväťdesiat, auto, byt a exmanželku. Až na tú bývalú ženu, presne Američankin typ. Prišiel, pozdravil, objednal si turka a nechal vysoké sprepitné. Američanka sa chvílu držala, hrala na dobrú. Keď jej potom po mesiaci nechal okrem sprepitného aj telefónne číslo, šla do kolien.

"Nezavolali ste," zaťal, keď ráno sedel ako jediný v kaviarni na pešej zóne.
"Vy ste si všimli?"
Opäť mu zvonil telefón. Buď bol veľmi dôležitý muž, alebo boli jeho spolupracovníci nesamostatní diletanti. Dvihol to a povedal, že zavolá späť.
"Prečo?" vyzvedal a tváril sa pritom nechutne sebavedomo.
Američanka vzala prázdnu šálku a usmiala sa.
"Nevolám neznámych mužov von."

Štvrtok sa neukázal. Piatok končila Američanka v práci o desiatej. Len čo vyšla z kaviarne, chlapík sa dvihol zo stoličky, spravil dva kroky a bol pri nej.
"Prepáč, myslím, že my sa ešte nepoznáme."
Američanka sa otočila. Tesne po tridsaťpätke, meter devätdesiať. Uložila si ho do mobilu ako Chrumkavý, ale nezavolala. A teraz tam stál, bez obleku, kravaty a ustarosteného výrazu v tvári ho takmer nespoznala.
"Stanislav," predstavil sa a podával jej pravicu. "A ty si...?" Stisla mu pravicu. "Smädná," zaškerila sa.

Tak som si veci predstavovala podla Američankinho rozprávania. Sobota večer. Sedíme v Američankinom obľúbenom podniku a pijeme každá druhý kokteil. Dosť na to, aby sme vyrukovali s nepohodlnými témami a ešte málo na to, aby sme nemohli viest logickú debatu.
"Dnes sú tu nejakí extrémne teplí čašníci," hovorí počudovane Američanka, na čo sa odchádzajúci čašník otočí. Mohla počkat, kým sa vzdiali, ale neurobila to.
A potom sme sa vrhli na hlavný bod večera- Američankin nový objav. Ticho sme počúvali ako nám Američanka líci ich posledný týždeň. Cez víkend chlastali, cez týždeň kino a dlhé večerné telefonáty. Američanka trvala na tom, aby si za seba mohla zaplatiť.
"Ved nie som jeho žena, ani milenka, aby som sa nechala vydržiavať."
"Koľko má rokov? Spýtala sa Tanečnica. Pred dvoma hodinami prifrčala z Viedne, dala si sprchu, make up a rovno sadla do auta.
"Tridsatpäť. Nechal ma hádat. Má to len jeden háčik. Je rozvedený."
Vypadol mi z úst lad, ktorý som ohrýzala.
"Neviem, čo s ním mám robiť. Je úžasný. Hovorí správne veci, správne sa chová, zaobchádza so mnou ako muž so ženou."
"Ved si s ním uži. Kým sa dá," usmiala sa Tanečnica. Carpe diem, sestra, carpe diem.
"Nehľadáš predsa otca svojich deti."
"Skôr svojho otca, však?" zadrela Šárka, ktorej pri spomienke jeho veku takmer vypadli oči do kokteilu.
"Ha, ha," odpovedala cynicky. "Nikdy nepodceňuj 20 rokov sexuálnych skúseností," povedala, ako keby vedela svoje a dopila kokteil. Chvílu mlčala.
"Ale..."
"Rozvedený chlap je ako nabúrané auto. Môžeš ho opraviť, vytundžiť, prelakovať, že bude vyzerať ako nové, ale nikdy to nebude ako predtým."

Ticho. Všetky oči na mne.

Žeby som trafila kliniec po hlavičke?

Slovenský školsky sýstem

Práve som dostala vynadané (nasledované hurónskym smiechom a výsmechom), že sa učím na skúšku.

Chlapci a dievčatá, dostali sme 8:0 s Čechmi, vládne nám Fico-Slota-Mečár, väčšina si vyberie Gašparoviča namiesto Radičovej a človek, ktorý sa pripravuje na skúšku na vysokej škole je za poriadneho debila.

Sťahujem sa. Po štátniciach, kupujem letenku a pálim do prdele. Táto krajina je padnutá na hlavu.

Hawk

Priemerný chlap lepšie vidí ako počuje

Sedeli sme s Chudákom 2 v Channels a skryto bedákali nad svojimi životmi. V poslednej dobe našu prítomnosť obľubujú zaujímavé typy chalanov, ktorí chodia s našimi kamarátkami, ale vyhľadávajú našu spoločnosť, aby nám mohli platiť drinky a hovoriť, aké sme úžasné. Okrem toho majú spoločné aj to, že vo svojom vzťahu práve prežívajú krízu. Oni nám zaplatia drinky a my na oplátku vypočujeme, čo tá naša kamarátka zasa vyparatila. Keďže sme ich kamarátky vieme aj také veci, ktoré ich polovičky ani len netušia: napríklad s kým ich priateľka po žúre spala v manželskej posteli, ktorá bývala platonická láska spred piatich rokov sa vynorila z ničoho a teraz do raňajších hodín telefonuje s jeho mickou alebo jednoducho prečo s ním ona nechce spávať. Chudáci sú, rovnako ich voláme. Očíslovaní sú podla časovej chronológie.

Dlho som nevedela prísť na to, prečo. Prečo ich neposlušné, nedokonalé, hádavé, žiarlivé, panovačné, rozmaznané, menej inteligentné frajerky sú stále ich frajerkami. A my sme úžasné a poväčšine stále bez chlapa (dáky pár dňový/ týždňový románik sa neráta).

Problém je v tom, že v prítomnosti chlapa vždy silou mocou dávame najavo našu úžasnosť. Opravíme ho, keď povie, že hlavné mesto Indonézie je Kuala Lumpur (a nie Jakarta), vysvetlíme mu, že outsourcing je výhodný, ak sa jedná o non-core business a aj parkovať vieme lepšie než on (aj keď to platí len u jednej jedinej osôbky). Namiesto toho, aby sme obdivne klipkali očičkami mu neustále dokazujeme, že sme lepšie než on. Nakoniec nečudo, že nadobudne pocit, že aj vtáka máme väčšieho než on a veľmi rýchlo dvihne kotvy a začne si s dákou oveľa oveľa menej úžasnou babizňou.

Idem von. Dám si sukňu a podpätky a keď mi niekto bude hovoriť, ako krásne je v teraz "na jar v hlavnom meste Austrálie Sydney", zaklipkám očami a nechám si objednať ďalší drink.

Whatever you can do I can do better

Dnes to bol zas deň. Ako sa blížil ku koncu, moja nálada sa blížila k záporným číslam.
Ja som taký mierny schizofrenik. V poriadku, som brutálny náladový schizofrenik. Myslím, že tento príspevok nebude mať pointu, ale mal vôbec nejaký predchádzajúci pointu?
Moja druhé ja hovorí tomu prvému: čokoľvek dokážeš spraviť, ja to dokážem spraviť lepšie. Držte mi palce, lebo ja prichádzam o rozum.

Inak aj vás tak štve MHD, DPB a Branko Záhradník? Lebo aký je rozdiel medzi MHD a smrťou? Žiaden, nikdy nevieš, kedy príde.

Love & peace:)

All I want is money, clothes, sex and guys.

Tvárili sme sa, že sme šokované týmto verejným priznaním Američanky. Pritom sme všetky chceli to isté. Až na to, že ja som chcela viac handier, Tanečnica viac peňazí a Šárka viac všetkého-oveľa viac.

"Nájdem si job," hlesla Američanka a my sme jej vehementne pritakávali.


Aj si ho našla. Do týždňa.
Natešená sedela predo mnou v jedálni, keď som do seba tlačila úžasnú syrovo-šunkovú bagetu.
"Mám job."
"U-mmmm" zamumlala som a snažila som sa pochytať všetku odpadávajúcu kapustu.
"Dokonca taký, čo zahŕňa v sebe všetko."
Rýchlo som si snažila spomenúť, čo to vlastne chcela. Prachy, oblečenie, sex a chlapov? Ktoré len povolanie toto všetko...Zľakla som sa. Určite som bola biela, biela ako tá tatárska v bagete. Američanka bola schopná všeličoho, ale žeby...toTO?!
"Budem robiť čašnícku!"

Vyzerala nadšene, tak som jej nekazila ilúzie.

Ladies man

Všetky sa okolo neho točili. Usmievali sa, vtipkovali a hlasno smiali na jeho bezduchých vtipoch. Predvádzali svoje vnady, dlhé nohy, výstrihy, perfektné vlasy. Niekedy v polovici večera to postupne vzdali a vymenili ho za fľašku a náručie najbližšieho kamaráta.

Chlapec si môže vyberať. Lenže, na smútok veľa prítomných, on si už vybral. Ženu, pre ktorú je len kamarátom. Ženu, ktorá je stratená vo vlastnom živote. Ženu, ktorá pôsobí krehkým dojmom a zároveň vie preukázať obrovskú vnútornú silu. Ženu, ktorú nikdy nebude mať.

Rozmýšľam, v čom sa od nej odlišujem. Asi vo všetkom, prichádzam k záveru. Chlapi si vyberajú ženy s problémami. Komplikované. Nevyspytateľné. Vypočítavé.

Ale sťažovať sa na svoju partnerku sa chodia mne.