Obrátená psychológia v praxi

Tak Američanka zasa dostala, čo chcela. Narozdiel odo mňa. Ja sa musím makať v tej istej stereotypnej robote, kde mi život znepríjemňuje Beau, ktorý sa na mňa cez otvorené dvere kancelárie nepríčetne usmieva. Omylom niekto z HR zabudol jeho mzdový dekrét v kopírke, takže nechápem jeho dôvod na úsmev.

Američanka dostala čo chcela. Okrem toho, že jej práve začínajú skúšky, kým my si už taký týždeň váľame šunky a na jeden predmet má 300+ slajdov a 1000+ stranovú knihu, tak ju pri každej príležitosti obletujú dáki trúdi.

"Možno by som nemala rozprávať také veci, ako "keď sa opijem, neviem, čo robím" alebo, že som nemala ešte sex z lásky. Bohatstvo, mali by ma vysielať so štvorsekundovým oneskorením, aby stihli vycenzurovať nevhodný obsah."

Sedela som nedeľu podvečer doma a večerala parené buchty. Ako dieťa som ich milovala, ale časom mi prišlo nevhodné pýtať si akúkoľvek buchtu. Nikdy neviete, čo dostanete.

Američanka mi do toho cez Skype líčila piatkovú noc. Znela trochu rozbito a jej hlas postrádal na intenzite.
Každou buchtou bol jej príbeh zaujímavejší. Pri tretej som sa dozvedela, že ju Indián, ktorému ešte niekedy v novembri navrhla, že môžu byť "kamaráti, čo majú sex" a on sa s ňou potom asi mesiac nerozprával, bozkával pri biletárovi na krk, lebo sa snažila uniknúť jeho atakujúcim perám.

Indián bol podľa Američkaninho rozprávania dost zvláštny prípad. On je totižto veľmi neškodný, keď je triezvy, ale keď si vypije, zažiada sa mu lásky. A s tým sa zakaždým, kým ešte vládze mleť po anglicky, obráti na Američanku.

Keď mu navrhla, potom, čo sa tretíkrát rozprávali, že by mohli byť fucking buddies to chcel spečatiť tomu hodným spôsobom. Američanka si však ten večer udržala nohavice na zadku a tým aj česť. Potom sa vraj mesiac nerozprávali a za tú dobu videli asi dva razy. Potom si Američanka začala s Vinom. Ten sa ukázal ako netrvácny materiál. A teraz koncom januára, takmer po troch mesiacoch sa Indián opil a zrazu sa mu opäť zažiadalo Američanky.

Američanka však už mala plné zuby indiánskej telenovely.

"Chcela som mu ukázať, že je blb. Mal šancu a zahodil ju. Keďže som ho nechcela poslať rovno do péčka, lebo však ja ho mám rada..."

Kto by neznášal niekoho, kto mu dal najlepší bozk doterajšieho života?

"...a tak som mu povedala, že keď chce, tak nech sa sobotu ozve. Že prídem a spravím, čo bude chcieť."

Takmer mi tá posledná parená buchta zabehla. V živote by som žiadnemu chalanovi, s ktorého nechcem už ani pobozkať a nieto ešte s ním vyvádzať na južanský spôsob toho nepovedala!"

"Ti úplne preskočilo?" vydýchla som a pritom oprskala monitor.

Američanka sa zasmiala. "Keby ti toto povedal chalan, ktorému si silou mocou v tmavej izbe trhala trenky zo zadku, asi by si sa ozvala, čo?"

"To je blb."

Američanka sa zasa zachechtala. "Vedela som, že keď vytriezvie, bude neškodný. Ubránila som svoju cudnosť a dala som mu niečo, čo môže do konca života ľutovať."

Američanka je psychológ.

Môj nový kolega vyzerá príliš dobre

Piatok v robote ma skoro porazilo. Balansovala som s troma kávičkami pripravenými pre šéfa a pár čerstvých absolventov. Navliekaní v oblekoch si mysleli, že vizitky s vlastným menom ich oprávňovali rozdávať rozumy.
Oboch som poznala zo školy, ale pred šéfom sa tvárili, že to neboli oni, čo do mňa pred pár týždňami tlačili kaleráby na školskej akci. Decká.
Pripadala som si ako cirkusový klaun, ktorý pobehujúc snaží sa točiť desiatimi tanierami naraz. Vyberala som zatáčku ku konferenčke. A zrazu predo mnou chlap.
Beau.
Pozrel na mňa, očividne potešený, že ma vidí. Ohromená som sa nezmohla na slovo.
"Geep going," zaškeril sa.
Strávil rok v Austrálii a nejak pozabudol, že je naspäť v non-english-speaking environmente.

Christian

Stiahla som si fotku toho chalana, čo si vždy sadne oproti mne a potom po sebe 90 minút pokukujeme. Má tri krstné mená a vždy, keď ho vidím slúchatka od iPodu a žuvačku. Žvachtle ju ako krava trávu a vydáva pri tom veľmi špecifické mlaskavé zvuky. Ale on sa nepočuje, kvôli tým slúchatkám.

Za pol roka som s ním prehodila dve vety. Komunikácia viazne. Aspoň nevie, že som zadaná. Možno o mne tajne po nociach sníva a naberá odvahu prihovoriť sa mi. A možno zajtra vstanem a Morpheus bude sedieť na okraji mojej postele s dvoma pilulkami.

Ale oni to mlaskanie mi nevadí. Pozerám na podarenú fotku. Milujem facebook.

Chlapský humor

Bola som na novoročnom večierku a rozprávala Peťovi o našom Silvestri. Peťa mám rada. Máme podobný zmysel pre humor a smejeme sa na vzájomných vtipoch. Čo je pri mne zriedkavé. Máloktorý chlap totiž dokáže oceniť môj takmer chlapský humor.
„No a oni tam proste jebali...V Kyjeve, na tých strašných záchodoch. Nečudujem sa, že ten hotel idú zbúrať. Skôr sa čudujem, že sa sám nerozpadol...“ Odchlipla som si z mojita. Pijem ho, keď sa nechcem prirýchlo opiť, pretože mi vlastne vôbec nechutí. Ale na to, aby som rozprávala kolegovi z práce ako Tanečnica načapala párik súložiaci na hotelových záchodoch som nemohla byť úplne triezva. Peter sa smial.

„A ty si čo robil na Silvestra?“

„Tiež sme boli v Bratislave. S frajerkou.“

„Boli ste v Kyjeve?“

Zabehlo mu. Rozkašlal sa. Nie každý zvláda môj chlapský humor. Ako náhle sa Petrovi uvoľnili dýchacie cesty začal sa ticho rehotať. Peter ho však chápe. Môj humor.

Jednosmerný do pekla, bitte!

To bol zas týždeň. Moja pečeň pod náporom všeliakých sajrajtov, alkohlu a Big Macov odmietala ďalej pracovať a len tak vegetila. Ja som na tom však bola relatívne dobre. Američanka poslala Vina po tom, čo si uvedomila, že jej začína liezť na nervy do paže rýchlejšie, než Ukrajinská premiérka Fica na vyjednávaní o plyne.

Chudák chlapec, bolo mi ho normálne ľúto. Nielenže nemal ani poňatia o okolitom svete a najmä o Slovensku (nevzdelaných ľudí mi je vždy ľúto, aj keď tohto splašila Američanka na univerzite) ale deň pred narodeninami dostal namiesto vášnivej noci od Američanky kopu drístov a priepustku medzi nezadaných.

"Konečne môžem voľne dýchať," vravela mi na Skype. Už jej začali dochádzať peniaze, tak musela prejsť na low-costové riešenia. Tie víkendy doma s Lufthansou očividne neboli až také výhodné.

O hokeji

Tak sme neskutočne postúpili do semifinále. Cez Američanov. Myslím, že po štvrtku rapídne stúpne počet samovrážd v USA. Nielen, že sa im rúca ekonomika a vybaviť si kreditku je ťažšia úloha, než dostať sa s bicyklom na Mars, ale ich 20tka prehrala v štvrťfinále s dákymi Rusmi z neexistujúcej krajiny. Že Slovensko. To ste niekedy počuli? To je niekde v Afrike? A čože nie sú čierni, šak v Afrike to je, right?

Sobotu sme si vyšli do mesta, ale bola neskutočná zima a keďže si väčšina z nás dala novoročné predsavzatie nechlastať, tak ani chlapi nestáli za to. Šli sme teda k Američanke a pustili sme si hokej. Jej rodičia sa ešte nevrátili zo Silvestrovskej lyžovačky, čo vzhľadom na nedostatok snehu nedáva celkom zmysel, ale boli sme rady, že sme mali celý dom pre seba.

„Zabi ho!“ kričala Američanka, pričom vyskočila zo sedadla a hromžila rukou zaťatou v päsť, keď sme sa náhodou ocitli pred Švédskou bránkou. Keď sme dali prvý gól, otvorila šampanské, ktoré sme nevypili na Silvestra.

„Bože, ja sa tak teším na máj.“ Povedala mi so zasneným pohľadom. „Bude sranda.“ Určite myslela majstrovstvá sveta v hokeji A-tímu.

„Budú štátnice. A bakalárky. A bohviečo ešte.“

„Vravím,“ otočila sa na mňa, „bude sranda.“

Aj ke¬ď si nezahráme vo finále, tak sme vyhrali. Trochu sme sa pripili a nadávali na Švédov, Slovákov aj Kanaďanov. Ale predsavzatie nám vydržalo najmenej 24 hodín. A ak dobre rátam najviac 48.

Šťastný a nový

Musela som sa poriadne držať zábradlia. Hlava sa mi točila ako na centrifúge, čo však bolo ešte horšie žalúdok tiež. Len do presne opačnej strany.

Pred pár hodinami sme sedeli v hotelovom bare a pili príšerne drahú whiskey. Keď sa Tanečnica vrátila z toalety rýchlejšie, než by to dokázal Usama Bolt, vrhla som na ňu spýtavý pohľad.

"Niečo nie je v poriadku?"
Tanečnica sa nadomnou nahla a zašepkala: "Niekto tam jebal."
"Kde?!" Nie že by som bola zvedavá, alebo čo...
"Na hajzli."
Všetky sme sa zhlboka nadýchli. Na tých záchodoch sa nevyplácalo nič chytať, nie to tam ešte...ehm...jebať.
"...tak si sa otočila a odišla?"
Tanečnica si vyhrnula rukávy a potočila nad mojou hlúpou otázkou hlavou.
"Som sa vycikala a odišla." Zhrozene sme na ňu pozreli. "Snažila som sa cikať potichu."
Američanka sa napila 12 ročného Chivas Regalu, ktorý jej vôbec nechutil, ale pila ho, lebo to bolo štýlové. "Niet nič romantickejšie, než jebať na socialistických hajzloch, kým niekto vo vedlajšej kabínke tlačí o sto šesť a so zatajeným dychom počúva."